O Rómoch, ale inak...

Autor: Natália Šenkárová | 11.6.2013 o 12:30 | (upravené 11.6.2013 o 13:10) Karma článku: 8,34 | Prečítané:  1991x

Jedna snáď z najaktuálnejších tém na Slovensku, s ktorou sa denno-denne stretávame, je problematika slovenských Rómov. Bohužiaľ, každé rypnutie do tejto témy sa nesie v duchu negatívnych, stereotypných postojov a názorov. Nechcem týmto spôsobom útočiť na médiá, ktoré sa podieľajú na šírení týchto stereotypných predstáv a rázne obhajovať a pozitívne vykresľovať rómsku spoločnosť. Avšak, jeden a to snáď najväčší problém spočíva v tom, že ľudia odmietajú diskutovať, či premýšľať nad touto problematikou inak ako im je sprostredkovávané. Vznikajú stereotypné predstavy a zaryté predsudky namiesto toho, aby sme sa nad vecou zamysleli trošku hlbšie.

Média nám sypú zrno a my ho s chuťou zobeme alebo "Daj zazobať"

"No jasné, zase Cigáni." S takouto reakciou sa stretávam pomerne často po odvysielaní televíznej reportáže alebo uverejnení článku s rómskou tematikou. S najväčšou pravdepodobnosťou sa nejedná o žiadnu neočakávanú a prevratnú informáciu. A o to práve ide. Ľudia prekŕmení mediálnymi rečami o nezvládnuteľnej rómskej situácii hltajú každé zrnko a tie najbanálnejšie správy sú v tom momente veľmi dôležité a treba na ne poukázať. Osobne ma veľmi prekvapilo, akú pozornosť upútal ukradnutý fúrik len preto, že ho ukradol Róm. Samozrejme, takáto informácia by stratila svoju atraktívnosť, keby ten fúrik ukradol akýkoľvek majoritný príslušník (ak by nešlo o politika alebo známu celebritu). Ak sú Rómovia tak príťažlivá téma, prečo sa namiesto takýchto banalít neuverejnia dôležité fakty, na ktoré sa zabúda? Namiesto toho, aby sa poukázalo na to, že viac ako polovica Rómov sú integrovaní a približne 40% žije v osadách a chatrčiach, sa rieši ukradnutý fúrik, susedské hádky a poberanie sociálnych dávok, pričom omnoho viac týchto dávok poberá majorita. Jednoducho faktické informácie o integrácii by nikoho nezaujali a s najväčšou pravdepodobnosťou by im ani nikto neuveril (hoci sú pravdivé a ľahko overiteľné). A tak sa dookola pozeráme na správy o neprispôsobivých (neprispôsobivý je veľmi obľúbený výraz) a problémových občanoch a tak vzniká mienka, že takmer všetci Rómovia sú takí. Médiá nemajú dôvod poskytovať iné správy, keďže tieto idú na odbyt. My "zobeme" a tak nás "kŕmia" ďalej. Pravda je však taká, že Rómovia, o ktorých sa dozvedávame z televízie alebo tlače predstavujú približne 40% zo všetkých Rómov na Slovensku. Tejto informácii nikto nechce veriť, pretože verejná mienka je, že integrovaní Rómovia takmer neexistujú, možno pár percent, ale to je zanedbateľné. To však nie je! Je to veľmi dôležitý údaj, ktorý si treba uvedomiť predtým, ako sa začnú vyvodzovať všeobecné závery a tiež údaj, ktorý sa nemáte ako dozvedieť, kým sa nevŕtate v uverejnených štatistkách (čo vo svojom voľnom čase robí málokto, no ak by mal niekto záujem stačí zablúdiť na stránku www.romovia.vlada.gov.sk/3554/list-faktov.php ). A druhá, nie menej dôležitá, vec je uvedomiť si, že naše názory sú často vo veľkej miere mediálne vykonštruované. Viem, že mnoho ľudí má negatívne skúsenosti (hlavne ľudia žijúci na východe) a vôbec nezľahčujem závažnosť tohto problému. Nepokúšam sa tvrdiť, že správy, na ktoré sa pozeráme sú vymyslené, to vôbec nie. Bohužiaľ je to realita a veľký problém, ktorý treba riešiť. To, o čo sa tu snažím a to, prečo v noci, keď všetci spia, ja čerpám svoju energiu, aby som napísala tento príspevok, je vysvetliť, že nemôžeme robiť všeobecné závery a odsudzovať rómsku etnicitu len na základe správ z médií (a bohužiaľ, iné sa k nám veľmi nedostanú). Mrzí ma, že ľudia sú uzavretí a zastávajú striktne odmietavý postoj k akejkoľvek informácii, ktorá by mohla pozmeniť ich mienku.

"... a prečo by sa nemohli prispôsobiť?"

Hádam najčastejšou otázkou, s ktorou sa stretávam pri každej rómskej tematike je otázka ich neprispôsobilosti. Koniec koncov, aj mediálne populárnym synonymom pre Rómov je "neprispôsobiví občania". Uvedomme si, že rómska etnicita je značne odlišná od tej našej v mnohých kultúrnych aspektoch. Niekto by sa mohol obrniť tvrdením: "ale veď žijú v našej kultúre, tak nech sa prispôsobia". Pravdou je, že aj tá naša kultúra, ktorá sa zdá byť jednotná a celistvá, je rozdelená do množstva ďalších subkultúr a každá jedna z nich je špecifická. Špecifickosť týchto podskupín napokon môže spočívať v predstavách a presvedčeniach, ktoré sú značne odlišné od tých majoritných (ktoré sa koniec koncov vždy zdajú všeobecne platné a uznávané a i menší odklon môže spôsobiť pohŕdanie, nepochopenie alebo nesúhlas). Nemôžeme požadovať, aby ateista začal veriť v Boha, podobne ako nemôžeme očakávať, že si ortodoxný žid pochutná na bravčovom na smotane. Rovnako nemôžeme chcieť, aby Róm prevzal morálne presvedčenia a kultúrne aspekty majoritného života. Možno toto prirovnanie nebolo celkom adekvátne, ale pointa spočíva v tom, že človek narodený v istej sociálnej komunite je od detstva vystavený sociálnemu tlaku, pod ktorým si osvojuje správanie, hodnoty, presvedčenia...kultúru tej skupiny, v ktorej sa narodil a v ktorej vyrastá. Jednoducho povedané, vyrastie z neho "ďalší" Róm a správanie a presvedčenia, ktorými disponuje sú značne odlišné od tých našich (ktoré považujeme za "normálne" alebo "bežné").  Ide o oveľa komplikovanejší proces, ako sa na prvý pohľad zdá - ide o proces formovania ľudského myslenia. Róm vyrastajúci v rómskej komunite neprestane byť Rómom a to je fakt, ktorý nezmení rasová neznášanlivosť, búranie osád, budovanie sídlisk a sociálnych bytov, či rozširovanie fiktívnych správ o sociálnych príspevkoch. Ak teda chceme hovoriť o neprispôsobivých občanoch, tak nech sa páči - áno je to tak, ale dôvodom ich neprispôsobilosti je skutočne zložitý proces budovania morálneho usudzovania, presvedčení a správania, ktorý je úplne prirodzený.

"Rómovia sú nevzdelaní a nepracujú..."

Otázka, prečo mnohí Rómovia nedosahujú vyššiu vzdelanostnú úroveň je podobne komplikovaná ako otázka ich prispôsobivosti. Opäť raz ide o zložitý proces, ktorý sa nedá nahradiť jednoduchým konštatovaním "oni sú proste takí". V prvom rade si treba uvedomiť, ako školský systém funguje. Nie je celkom pravda, že nás v škole učia od základov. Keď príde dieťa do školy, už od začiatku je vystavované istým očakávaniam. Očakáva sa, že vie otvárať knižku, držať ceruzku, vyfarbovať obrázky, napočítať do desať a podobne. Na týchto základoch škola začína budovať ďalšie vzdelanie a čím lepšie základy si prinesieme, tým lepšie prospievame. A kde takéto základy nadobúdame? Väčšinou doma. Z rodín, v ktorých sa rodičia snažia o rozvoj vzdelávania svojich detí prostredníctvom spoločného čítania, kreslenia, písania (niektoré deti vedia napísať svoje meno ešte pred nástupom do školy), či počítania jabĺčok, napokon vychádzajú deti predurčené k lepším školským výsledkom. Venovať sa dieťaťu považujeme za samozrejmé a automatické, pretože to spoločnosť tak očakáva, ten kto tak nerobí je vystavovaný kritike. Avšak, to do akej miery sa rodičia deťom venujú a vzdelávajú ich závisí od mnohých faktorov - financie (nákup knižiek, farbičiek, papiera...), čas, samotné vzdelanie rodičov, ich záujem, priority a podobne. Pozrime sa na rómsku rodinu takú, akú si predstavuje väčšina ľudí - teda rómsku rodinu z osady. Je viac ako pravdepodobné, že v týchto rodinách nedochádza k veľkému vzdelávaciemu procesu, nakoľko tomu bránia financie, vzdelanie rodičov, či samotné priority a hodnoty rómskej kultúry (viem, že väčšina ľudí sa bude smiať pri prečítaní spojenia "hodnoty rómskej kultúry", ale áno, aj táto kultúra má svoje hodnoty, tak ako ich má akákoľvek iná. To, že nie sú v súlade s tými našimi ešte neznamená, že neexistujú.). Keď príde dieťa z rómskej rodiny do školy, nemá základy, ktoré od neho škola požaduje, čo vedie k zaostávaniu. Dieťa, ktoré nie je dostatočne pripravené na školské vzdelávanie a zaostáva je označované ako "hlúpe", "nešikovné", "nepozorné", či "nenadané" a najčastejšie to pripisujeme genetike a dedičnosti - "je to v ňom". Takéto označenie je jednoduché, poskytuje dostatočné vysvetlenie, prečo sú Rómovia nevzdelaní a to nám väčšinou stačí. No nie je to v nich. Proti takému tvrdeniu stojí fakt, že "nedostatok vzdelania" sa nededí, v žiadnom prípade nemôže ísť o genetickú záležitosť. A ako sa dá dosiahnuť dostatočné vzdelanie bez dostatočných podmienok? Na jednej strane tu stojí nedostatočná príprava v rodine, ktorá súvisí s ekonomicko-sociálnou situáciou a na druhej strane rozvoju bráni samotné školské zariadenie. Pozrime sa na predmet slovenský jazyk. Ak teda hovoríme o Rómoch z uzavretých komunít (ako sú napríklad rómske osady), tak v týchto spoločenstvách sa používa rómsky jazyk. Potom nie je pre deti jednoduché rozvíjať sa v slovenskom jazyku, pokiaľ nie je ich materinský. Každý vie, aké ťažké je naučiť sa hovoriť, písať, čítať a hlavne myslieť v cudzom jazyku. Ďalší problém je, že rómske deti sú odsúvané do špeciálnych škôl a tým sú v podstate odsúdené k nekvalifikácii. Dôvod pre ich umiestnenie do týchto škôl však nespočíva v ich nevedomosti, ale mnohokrát ide o finančné záležitosti (poberanie peňazí za žiakov).

Hádam najčastejšie pretriasané problematiky patrí rómska nezamestnanosť alebo "nepracovitosť". Otázka ne/zamestnanosti nadväzuje na otázku vzdelania. Mnoho ľudí vraví "keby chceli, tak pracujú". Avšak, vzápätí sa hovorí ako nezamestnanosť narastá, aké ťažké je nájsť si prácu a to i pre majoritného kvalifikovaného občana. Ocitli sme sa v dobe, kedy absolvent vysokej školy opúšťa akademickú pôdu, pred menom si nesie titul a v mysli strach, kde sa zamestná a či sa vôbec zamestná. Ako môžeme chcieť, aby mali Rómovia prácu, keď otázka zamestnanosti predstavuje problém aj pre kvalifikovanú majoritu. Jedna strana mince je, že Róma tak ľahko nikto nezamestná len preto, že je Róm a v našej spoločnosti panujú silné predsudky. Na druhej strane, mnohých pracujúcich Rómov prehliadame. Nikto si nevšíma zametača ulíc, upratovačku, kuchárku v školskej jedálni, či robotníka na stavbe. Málokedy sa stretneme s príslušníkom rómskej populácie na pozícii bankára, učiteľa, realitného makléra, či lekára (ale sú medzi nami aj Rómovia pracujúci na týchto pozíciách, avšak väčšinou sú tieto pracovné miesta obsadené majoritou).  Pozície Rómov sa zvyknú nachádzať na nižších miestach pracovného rebríčka (vravím "zvyknú sa", pretože Rómov môžeme nájsť aj medzi vysoko postavenými, populárnymi či vzdelanými ľuďmi). Tieto pracovné pozície prehliadame. Následne vyhlasujeme, že 99% Rómov nepracuje. Nebudem sa už viacej rozpisovať, myslím, že môj článok je už dostatočne dlhý. Hoci, o tejto problematike by sa dalo polemizovať veľmi dlho.

Na záver snáď len upozorním, že týmto článkom sa rozhodne nesnažím naznačiť, že tu žiaden rómsky problém nie je a že jediný problém je v majorite. Bohužiaľ, rómsky problém tu je a treba ho riešiť. Cesta však určite nevedie cez nenávisť. Nemôžeme odsudzovať Rómov za to, že im štát dá byty, či za to, že dostanú finančné úľavy. Oni si ch nevymysleli. Ak by takéto výhody dostal ktokoľvek z majority bol by ticho a rád, každý by sa chopil šance. Svoje rozhorčenie treba nasmerovať proti kompetentným, ktorý za týmto stoja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?